A tak si raz idem po ulici, s cigaretou v papuli... keď tu zrazu vidím plagát, ktorý hlásal, že do mesta kde trávim leto, zavíta ska legenda Bad Manners. Naozaj to tak bolo. Takže, 6. august, piatok večer, a hneď po robote vyrážam na ska koncert. Začalo to už o siedmej, keď to roztočila miestna ska-punkrocková kapela s názvom Robolint. Mladí chalani, ale dobrí muzikanti, doobliekaní v rôznych kostýmoch; spevák – mníšsky habit, saxík – kostým supermana, trúbka – mexické pončo a sobrero. Najlepší bol bubeník, ten mal na xichte plynovú masku, ale vydržal to len prvé tri pesničky. Hrali moc dobre, bolo vidieť že ich to baví, skákali na pódiu jak na trampolíne, spevák zabával divákov, teda hlavne mladé diváčky, ktoré ich došli podporiť. Hudobne mi veľmi pripomínali newyorskú kapelu River City Rebels. Inak som sa tam cítil jak mladé ucho, hoci mám už pomaly 25... len sa potvrdilo, že na podobné koncerty chodí v Británii najmä staršia generácia, čo to všetko zažila, podobne ako u nás chodia na Olympic :-). Aj samotný nápis na plagáte to potvrdil – oslava 25 rokov SKA muziky. Takže dovalilo asi 1000 skins & punks, všetci okolo 40 rokov a viac, triká vo farbách ska a Englandu, dokerovaní, ale veľmi priateľský, všetci sa prišli hlavne zabaviť na dobrej muzike. A popozerať na pekné ženské, lebo tých došlo tiež dosť. Po prvej kapele som dostal smäd, ale hneď ma prešiel, keď som videl ten dlhý rad, hoci tam boli 4 výčapy. Takže podobne ako u nás. Aspoň som si vychutnal tóny ďalšej ska kapely Skatalities, ktorú púšťali z reprákov v prestávke.

Potom už nabehli na scénu miestny SKA Heroes, ako bolo napísané na plagáte, kapela Too Hot. Starí fotri na scéne predvádzali na pódiu nemožné, mali 4 dychové nástroje, dokopy ich bolo deväť. Pohyb hore a dolu, zvuk vynikajúci, hodne mi pripomínali starý dobrý Polemic. No a keď už hovorím o tom Polemicu, práve keď chlapi hrali asi tretí song, zacítil som jemné vibrácie môjho mobilu, volal niekto zo Slovenska, takže som vybehol von zo sály, že to zodvihnem. To čo som počul ma strašne potešilo a pobavilo. Volal kamoš, že je v Poprade na festivale, a že práve hrajú Polemici, takže si ich mám vypočuť. On ma pre veľký hluk tam vôbec nepočul, takže som mu nemohol povedať, že ja som na koncerte kapiel, od ktorých sa určite chlapci z Polemicu hodne naučili, vypočul som si song „Komplikovaná“ a šiel som späť do sály. To už starí páni roztancovali celý dav, bolo to úžasné vidieť starých skinheadov vidieť sa zabávať. Pomedzi songy spevák komunikoval s publikom, a keď zareval do mikrofónu „Oi! Oi!“, dostal hlasnú odpoveď. Bolo to ako keď ste niekde na futbale a počujete kotol fandov.

Tretia v poradí hrala kapela The Beat. Pre mňa pred koncertom veľká neznáma, ale o to viac ma potešili. Mali iba 1 saxík, ale za to dvoch spevákov, Jamajčanov, čarodejníkov s hlasmi. Predviedli skvelé vystúpenie, zvukár im pomáhal z rôznymi vsuvkami počas hrania, ech atď. Hneď druhý song zahrali od kapely The CLASH, na počesť zosnulého Joe Strummera. Ich hudba mi hodne pripomínala české Švihadlo (to len tak na porovnanie). Opäť skvelá zábava, celá sála tancovala, speváci na pódiu miestami doslova utekali z jednej strany na druhú, takže museli nabehať niekoľko míľ. Poslednú pieseň zahrali spolu so svojim kamošmi, takže na pódiu v tom momente hralo a tancovalo asi 15 ľudí. Jeden z nich skočil do davu, ale musel sa poriadne odraziť, lebo medzi pódiom a divákmi bola asi 2 metrová medzera pre Security Boys. Ale dopadol dobre, na ľudí.

A už len posledná kapela, zato najlepšia, na ktorú sa všetci tešili. Bad Manners. Začalo to hlasným výkrikom ich speváka a lídra, charizmatického asi 150 kilového týpka menom Buster Bloodvessel: „Do you wanna hear SKA music?“. Zvuk mali jednoznačne najlepší, všetky songy som poznal, takže som si riadne zastompoval. Hrali pecky ako „Lolipop“, Skinhead Girl“, „Fatty Fat“. Mali dva dychové nástroje, naozaj veľký a hlboko znejúci saxík. Spevák neváhal a ukazoval svoju pneumatiku spod basketbalového trička. Vtedy kričali diváci: „You fat bastard!“ A on z úsmevom odpovedal „I fat bastard!“. Tiež stále vyplazoval svoj dlhočizný jazyk. Ale na svoju váhu, na ktorú bol očividne pyšný, predviedol super výkon. V strede vystúpenia spevák tradične opustil pódium, a hudobníci každý predviedli, čo vedia na svojich nástrojoch. Na záver, keď sa ešte raz vrátili, pridali aj jednu typicky anglickú, futbalovú hymnu v rytme ska. Po koncerte som bol úplne mokrý, ale stálo to za to. Ešte som zakúpil pivný krígeľ s logom BAD MANNERS, kým iným ako Buster Bloodvesselom, a šlo sa dom. Koncert predčil očakávania.