Tak som sa nedávno nejak zatúlal až do New Yor City a snád ako jeden z mála turistov som sa ani tak kanibalisticky nezaujímal o to veľké hovno, čo ostalo po dvojičkách, ale som hned zamieril do klubu, kde sa kedysi začala hrávat hudba mojmu srdcu (a ušiam) najbližšia. V klube CBGB začínali okrem The Ramones aj kapelky ako The New York Dolls, Television či Patti Smith alebo Blondie. A to sa písal rok 1975. Ja som sa narodil v roku 1979... Ale jak howori stare punkove príslovie: "Punks not dead vy volové!" Píše sa rok 2002, je štvrtok, štvrtého oktobra a ja stojím pred CBGB. Večer tu má krstiť svoje CD kapela menom Roger Miret and the Disasters. Ak to nikomu nič nehovorí tak ráčte vedieť, že Roger Miret je spevák z HC kapely Agnostic Front, ktorú som videl v Pražskom klube Futurum a bol to teda HC je sa patrí. Avšak dnes večer sa má hrať street punk. Však uvidíme.

Hned pred klubom som zbadal chlapíka, ktorého všetci poznajú pod prezývkou Stigma - gitarista z AF. Hned som sa mu prihovoril a ked zistil, z ktorého kúta sveta pochádzam, tak ma pozval na koncert do Prahy, kde hrajú Roger Miret and the Disasters spolu z dalšími kapelami 21.10. (Futurum). Potom som zamieril do Galérie klubu, kde sa v ten istý večer konal další rockový koncert. Na stenách viseli fotky nedávno zosnulého Joyho Ramona, The Sex Pistols, Motorhead a mnoho daľších kapiel, ktoré tu vystupovali. Ked som vyšiel von, to už pred klubom postávalo dosť ľudí. Vošiel som dnu, ukázal pas (že či mám 21 aby som mohol chlastať), zaplatil 8 dolčov (cena za 5 kapiel je hodinová mzda najchudobnejšieho NewYorčana) a iba som čumel. V tom klube sa človek cíti fakt jak pred 25 rokmi. Nová je len apatúra, ktorej zvuk možno len závidieť. Dal som si pivo, moja ženská vodku a hned som bol o 10 dolčov ľahší... Koncert sa mal začať o 7:00. Začal sa na moje prekvapenie o 7:00! Pri bare som ešte zbadal Henry Rollinsa a daľších členov AF a speváka z kapely Iron Cross, ktorá hrala z AF v Prahe. Na podium ako prvá nabehla kapela Zombie Vandals Trio. Hrali dosť rýchli punk s prvkami HC. Bodaj by aj nie, ked na gitare hral Stigma. Zahrali asi pol hodinu, spevák sa do toho dával naplno, skákal z podia medzi ludí, ktorých zatial nebolo príliš veľa, ale atmosféra bola dosť dobrá.

Potom vystúpila kapela, ktorej meno som zabudol, ale hrali tradičný Oi!, čo sa mi moc páčilo. Za bicími sedel chlapík s čírom, ostatní členovia boli plešky, proste UNITY jak má biť. Zvlášť chlapík na base ma zaujal - mal asi 130 kíl pri výške 2 mestre... Na záver vystúpenia pridali jeden song, ktorý s nimi zaspiaval basák z AF. Refrén sa dal dosť dobre rozumieť: "Fuck You!".

Hned za 10 minút nasupuje daľšia kapela Turbo AC´c. Velmi mi pripomíali Toy Dolls. Traja chlapíci predviedli energické vystúpenie, a musím spomenúť, že to sú veľmi dobrí hudobníci. Nakoniec zahrali prevzatý song od kapely Blitz: "Do you feel all right - Oi! Oi! Oi!, someone´s gonna die tonight - Oi! Oi! Oi! Do you feel all right - Oi! Oi! Oi!, the BOYZ are out tonight!" To už s nimi spieval asi každí.

Potom vystúpila pre mňa najlepšia kapela večera (nech sa Roger nenahnevá) - River City Rebels. Priviezli si zo sebou najviac fans a hned po prvej piesni sa strhlo divoké pogo na podiu aj pod podiom. Na podiu totiž bolo presne sedem členov, spevák v klobúčiku, saxofon a trúbka a tí druhí. Toľko energie som už dlho nezažil. Pod podiom sa tiasla celá podlaha, kedže dosky, ktoré tam boli už čosi zažlili....

Potom zhasli svetlá pred podiom a zazneli tony skladby, ktorú použili The Ramones na svojej živej nahrávke Loco Live. Znova ten pocit, že som v inej dobe. Roger Miret and the Disasters hned od začiatku predviedli skvelí street punk, vynikajúci Rogerov hlas a skvelí hudobníci. A ich fandovia - tak to už nebolo ani pogo. Asi 10 pokerovaných týpkov v rovnakých tričkách s nápisom Rumblers - New York City sa začalo hádzať na ľudí, o zem až sa okolo nich vytvoril kruh do ktorého sa každý bál vstúpiť, inak by asi došlo k úrazu... Proste divočina. (Rumble = dunieť, rachotiť...) Roger venoval jeden song svojej manželke, a potom prišiel song na ktorý všetci čakali. Cover od Cock Sparrer s miernou textovou úpravou - "New York belongs to me". Po odznení tejto miestnej hymny odznela ešte jedna prevzatá pieseň od The Clash a pár daľších. A potom tento nádherný večer skončil. Bolo 11:30. Zakúpil som CD od Disasters a tešil sa domov až si vypočujem. Veľmi mi to pripomína nový album od The Business. Je na ňom 14 piesní, jedna lepšia ako druhá a najlepšia asi tá posledná: "N.Y. belongs to me, a city´s pride the dirty water of the Hudson River, no one can´t take away her memory, oooooo, N.Y. belongs to me!!!!!" - a k tomu krásne ženské vokály.

Všetkým odporúčam koncert v Prahe, určite to bude stáť za to.